Rozhovor: Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Cetelem Slovensko Petr Tač pre HN
Rozhovor: Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Cetelem Slovensko Petr Tač pre HN
Na konci roka rastie dopyt po úverových produktoch. Tento rok však do tejto tradície čiastočne prehovorila finančná kríza ale aj príchod eura. Ako to vníma jeden z popredných poskytovateľov úverových a splátkových služieb na slovenskom trhu, spoločnosť Cetelem Slovensko, člen bankovní skupiny BNP Paribas?
Pre váš biznis býva koniec roka silný. Na druhej strane je tu určitý vplyv finančnej krízy. Čo prevládlo v závere tohto roka?
Aj tento záver roka je tradične pre nás silný, hoci už máme prvé signály z distribúcie, o rozvážnejšom správaní spotrebiteľov. Súvisí to ako so začínajúcou finančnou krízou, tak aj s prechodom na euro. Podľa informácií obchodníkov sa predáva takmer rovnako ako minulý rok, ale podiel splátkového predaja na celkovom obrate je o niečo nižší. Väčší vplyv finančnej krízy však nepociťujeme možno aj vďaka skutočnosti, že traja naši priami konkurenti trh opustili .
Takže odchod časti konkurencie vám pomohol...
Aj napriek tomu, že títo hráči v poslednom období opustili trh, konkurencia na Slovensku v tejto oblasti ostáva veľmi vysoká. Potvrdzujú mi to aj kolegovia z iných krajín v rámci bankovej skupiny BNP Paribas, ktorí sú prekvapení aká veľká konkurencia je na päťmiliónovom trhu.
Obchodníci začínajú s vianočnou ponukou každý rok čoraz skôr. Vidíte súvislosť medzi týmto trendom a dopytom po úveroch?
Takú veľkú závislosť necítime. Aj keď obchodníci ponúkajú vianočné akcie už na začiatku novembra, pre nás je z pohľadu produktu Nákup na splátky tradične silný až december. Je ale pravda, že sezónny vplyv hrá v tomto biznise významnú úlohu, či už to je záver roka v distribúcii, alebo napríklad obdobie letných prázdnin, kedy je vysoký dopyt po kreditných kartách či v jarnom období, kedy zase zaznamenávame vyšší záujem o pôžičky na rekonštrukcie.
Vaša spoločnosť je súčasťou medzinárodnej bankovej skupiny BNP Paribas. V čom vám pomáha mať za sebou partnera takého zvučného mena?
Je fakt, že značka BNP Paribas je omnoho viac známa za hranicami Slovenska. Byť súčasťou takejto silnej skupiny má pre nás množstvo výhod, ktoré nám aj v období prejavujúcej sa krízy likvidity umožňuje byť aktívny a silný v oblasti financovania potrieb. Na druhej strane veľká spoločnosť má svoje globálne predstavy, ktoré presadzuje. Pre malé trhy to nemusí vždy mať pozitívny dopad, ale celkovo prevažujú pozitíva z tohto partnerstva.
BNP Paribas na slovenskom trhu pôsobí prostredníctvom troch spoločností. Je možné, že sa časom rozhodne poskytovať aj bankové služby?
Získanie bankovej licencie so sebou prináša značné náklady. Druhou otázkou tiež je, čo sa bude diať v rámci našej skupiny. V čase finančnej krízy prevažuje tendencia začať veci riešiť z jedného miesta a centralizovať. Takáto situácia veľmi neprospieva malým trhom, ale všetko je možné.
V európskych krajinách, kde Cetelem pôsobí, funguje ako banka. Jedinou výnimkou je Česká republika a Slovensko. Na oba trhy sme vstúpili ako splátková spoločnosť z legislatívnych, ako aj zo strategických dôvodov. To, že sme nevlastnili bankovú licenciu malo viacero výhod. Na druhej strane, keď sme v roku 2000 vstupovali na slovenský trh, doznieval tu fenomén neúspešných nebankových inštitúcií. My síce sme nebankovou inštitúciou, ale chceme sa prezentovať ako špecialista na spotrebiteľské úvery, člen silnej bankovej skupiny BNP, ktorý má svojim správaním bližšie k bankám. Bližšie v tom, čo ponúkame, za akú cenu to ponúkame, a v tom ako to robíme. Úverové produkty, ktoré ponúkame plne konkurujú bankovým produktom.
Vo vnímaní nás ako nebankovej inštitúcie, cítime na Slovensku určitý hendikep a snažíme sa toto vnímanie narovnať. Inštitúcie, ktoré nie sú bankami, ale snažia sa biznis na tomto trhu robiť poctivo, sa stretávajú s nepriaznivými vyjadreniami na svoju adresu a s následnou nedôverou. Prehlásenia niektorých vládnych predstaviteľov o nebankových inštitúciách sú prinajmenšom nešťastné. Domnievam sa, že úlohou vlády je nastaviť rovnaké podmienky a príležitosti pre všetky subjekty podnikajúce na trhu, čo dnes bohužiaľ na Slovensku chýba. Vláda sa orientuje na podporu bank.
Otázka či sa stať alebo nestať bankou, nás bude v budúcom roku ešte zamestnávať.
V súvislosti s globálnou krízou viaceré banky už avizovali sprísnenie podmienok pre získanie úverov. Dotkne sa všeobecný trend zdražovania úverov aj splátkového predaja?
My sme sa vždy snažili postupovať zodpovedne pri posudzovaní bonity klienta. Boli sme jednou z mála úverových spoločností, ktoré dokázali odmietnuť klienta, ktorému by inde požičali. Nesnažíme sa za každú cenu dosahovať obrat, zohľadňujeme aj riziko. Sú to spojené nádoby.
Čo sa týka ceny úverov ponúkaných na trhu, ta je ovplyvnená cenou, za ktorú finančné inštitúcie a banky zdroje nakupujú. Z toho vyplýva, že ceny úverov bánk, ako aj nebankových poskytovateľov úverov sa budú v budúcom roku odvíjať od EURIBORu. Výsledná cena úveru je tvorená nie len cenou nákupu, ale aj obchodnou prirážkou a rizikovou prirážkou.
Na druhej strane základné úrokové sadzby v krajine klesajú. Ako sa to premieta do vašich produktov?
Približovaním Briboru k hodnote Euribor z dôvodu euro konverzie dochádza k jeho poklesu. Na druhej strane situácia na finančných trhoch je zložitá a panuje nedostatok likvidity, čo sa premieta do ceny zdrojov. Pokiaľ po zavedení Eura klesajúci trend úrokových sadzieb bude pokračovať, je pravdepodobné, že sa to premietne aj v cene našich spotrebiteľských úverov.
Amerika trpí na rastúcu neschopnosť splácať úvery, najmä hypotéky a kreditné karty. Neobávate sa niečoho podobného aj u nás?
Počas celého obdobia pôsobenia na slovenskom trhu sme mali veľmi zdravé portfólio. Riziko bolo našim základným pilierom úspechu a profitability, ktorú na Slovensku dosahujeme. Vždy sme na dobre riadené riziko kládli dôraz, teraz sa nám to vypláca. Snažili sme sa koncentrovať na náš biznis a ponuku. Do určitej miery sme boli dosť konzervatívni. To sa týkalo aj propagácie firmy a loga. Nie je problém prísť s pôžičkou takpovediac na čokoľvek. To však zo sebou prináša nie len vyššiu produkciu ale aj vyššie riziko.
Snažili sme sa byť prítomní najmä v predajniach, otestovať si klienta prostredníctvom malej, ale účelovej pôžičky, aby sme ho spoznali ako dokáže splácať ako sa správa. A potom sme mohli ísť ďalej a ponúknuť mu platobnú kartu, či osobnú pôžičku.
Asi sa zhodneme, že bezpečnosť je viac v kurze ako pred tým.
Je to vždy o stratégii spoločností, ktoré na trhu pôsobia. Samozrejme pri vyšších úrokových sadzbách si môžete dovoliť vyššiu mieru rizika, ale my sme sa vždy chceli približovať viac bankám, čo sa týka rozsahu a dostupnosti ponuky a ceny úverov. Tým pádom musíme byť veľmi opatrní v tom, do akej miery rizika si môžeme dovoliť tieto služby poskytovať.
Doteraz sa však často poukazovalo na to, že ľudia na Slovensku si stále menej zvykajú na život na úver ako ľudia v západných krajinách, či USA. Ako radi si Slováci požičiavajú?
Podľa našich analýz si Slováci požičiavajú čím ďalej, tým viac. Samozrejme, keď porovnáme mieru zadlženosti so západnými krajinami, tak je to stále málo. Zadĺženosť slovenských domácností, nedosahuje v európskom porovnaní ani jednu desatinu priemeru. Podľa prieskumu Cetelem, na slovenskú domácnosť pripadajú pohľadávky vo výške 368 EUR, čo výrazne zaostáva za európskym priemerom, ktorý predstavuje 4 724 EUR. Otázkou ostáva, kde je miera optimálneho zadlženia a ako veľmi by sa ľudia mali zadlžovať. Silná orientácia na spotrebu je jednou z príčin aj súčasnej krízy.
V súvislosti s hypotekárnou krízou sa už dlhšie spomína aj hrozba krízy kreditných kariet. Najreálnejšie to je zrejme v Spojených štátoch, kde je používanie kreditných kariet dosť rozšírené. Ako sa vyvíja tento segment v Európe, resp. na Slovensku?
Dnes v globálnej ekonomike sú tie presuny pomerne rýchle, ale nemyslím si, že by sa stredná Európa mala obávať krízy kreditných kariet. Sme však obozretní a sledujeme, čo sa odohráva.
Banky sa pri hypotekárnych úveroch snažia bojovať o zákazníka odbúravaním byrokracie. Je podobná snaha aj v ostatných úveroch?
Čo sa týka nášho biznisu a splátkového predaja všeobecne, jednou z jeho výhod je, že je rýchly a jednoduchý. To si do istej miery uvedomili všetci naokolo a hľadajú tie najjednoduchšie cesty ako klientovi ponúknuť úverové produkty pomerne rýchlo a s minimálnymi komplikáciami. Pred časom tu bol fenomén zrušenia dokladovania výplatných pások a iných dokladov potrebných pre poskytnutie úveru. Samozrejme bavíme sa o pôžičkách rádovo do 15 až 20 tisíc korún. Dnes sa pri týchto úveroch vyžaduje iba doklad totožnosti. Zároveň však poskytujeme spotrebiteľské úvery až do 1 mil. korún, kde musíme byť predsa len viac obozretnejší. Problém nastal po tom, ako vláda začala deformovať podmienky súťaže na trhu. Aktuálne majú banky prístup do registra Sociálnej poisťovne, kde si majú možnosť zistiť potrebné informácie o klientovi. Splátkové spoločnosti takúto možnosť nemajú. To cítime ako silné zvýhodnenie bánk oproti spoločnostiam nášho typu.
Aj vo vašom portfóliu sú online produkty.
Zvykajú si Slováci na to, že pohodlnejšie a lacnejšie je využívať finančné služby bez návštevy predajného miesta či pobočky?
Slováci si rýchlo zvykajú aj na tento spôsob predaja. Je to pre nás veľmi zaujímavá klientela. Počet klientov využívajúci online služby z roka na rok rastie. Súčasťou našej stratégie je sprístupniť naše služby pre širokú verejnosť nie len otváraním pobočiek, zahájením spolupráce s brokermi ale aj prostredníctvom využívania nových distribučných kanálov - a tým internet určite je.
Do akej miery sa u vás prejavil príchod jednotnej európskej meny?
Náklady súvisiace s procesom prechodu na euro sú pomerne vysoké, konverzia si vyžaduje veľa práce. Na druhej strane, keď sa na prechod na euro pozerám z pohľadu finančnej krízy a situácie na medzibankovom trhu z hľadiska refinancovania, tak prechod na európsku menu pre nás okrem iného znamená to, že budeme úzko spolupracovať s našou materskou spoločnosťou. Vidím to na okolitých štátoch, naši kolegovia v Česku, Maďarsku či Poľsku to budú mať omnoho ťažšie.
Banky sa na euro pripravovali niekoľko rokov. Koľko trvali prípravy u vás?
Aj naša príprava trvala roky, ale najväčšie množstvo práce vrátane testovania procesov sa urobili v tomto roku.
S čím vstupujete do nového roka?
Na slovenskom trhu sme od roku 2000. Každým rokom sa nám podarilo byť úspešnejší v hospodárskych výsledkoch a náš podiel na trhu postupne vzrastá. Tento trend by sme radi zachovali aj v budúcom roku, ale bude to závisieť aj od toho, ako sa vyvinie situácia okolo finančnej krízy. Tie náznaky tu už čiastočne sú a výraznejší vplyv zrejme pocítime v budúcom roku. Nechcem byť pesimista. Pre nás je prioritou bez problémov prejsť na novú menu a v budúcom roku ponúknuť pre verejnosť ďalšie inovatívne a konkurenčne zaujímavé produkty .
Citáty:
„Nie je problém prísť s pôžičkou takpovediac na čokoľvek. To však zo sebou prináša nie len vyššiu produkciu, ale aj vyššie riziko."
„Vždy sme sa chceli približovať viac bankám. Približovať v tom, aký produkt ponúkame, za akú cenu ho ponúkame a v tom ako to robíme"
„Vo vnímaní nás ako nebankovej inštitúcie, cítime určitý hendikep a snažíme sa toto vnímanie narovnať. Inštitúcie, ktoré nie sú bankami, ale snažia sa biznis na tomto trhu robiť poctivo, sa stretávajú s nepriaznivými vyjadreniami na svoju adresu a s následnou nedôverou."
„Úlohou vlády je nastaviť rovnaké podmienky a príležitosti pre všetky subjekty podnikajúce na trhu, čo dnes bohužiaľ na Slovensku chýba"
